MOSTY A PRECHODY CEZ DUNAJ

Prudký tok rieky Dunaj nedovoľoval v minulosti stavbu pevných mostov. Len na hornom toku, v oblasti od prameňa približne po mesto Ulm stálo už v stredoveku niekoľko drevených pomerne stálych mostov. Pravdepodobne už v 12. storočí postavili ponad rameno Dunaja kamenný most v Regensburgu. Na ďalšom toku Dunaja sa používali ešte veľa storočí len brody a prievozy (kompy).

Údolie medzi Devínom a Hainburgom bolo sa v minulosti v európskom zemepise označovalo ako Uhorská brána – porta Hungarica, lebo tadiaľ pretekal Dunaj na územie uhorského kráľovstva. Už v priestore dnešnej Bratislavy bol Dunaj veľmi široký a pomerne plytký, lebo sa rozdeľoval na mnoho dočasných ramien, ktoré tvorili v inundácii nestále ostrovy. Neskoršie regulácie tok rozdelili v podstate do troch ramien. Z nich stredné sa po prehĺbení koryta stalo od konca 19. storočia splavným pre lode.

Na úsek toku Dunaja, ktorý je dnes hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom, býva tradične situovaná historická udalosťzachytená na reliefnej výzdobe stĺpu cisára Marca Aurelia v Ríme. Marcus Aurelius prešiel roku 173 so svojím vojskom na severný breh Dunaja, na územie barbarov, germánskych Kvádov, po provizórnom moste. Reliéf predstavuje most ako drevenú cestu situovanú na rade člnov zoradených po prúde z jedného brehu na druhý. Presné miesto, kde sa mal prechod po moste udiať, nie je známe.

Stredoveké archívne pramene informujú o viacerých brodoch resp. prevozoch cez Dunaj. Jeden bol pravdepoedobne medzi Devínom a Hainburgom, iný pod terajším Bratislavským hradom. Ten strážila od polovice 13. storočia na brehu vybudovaná kamenná veža (1254). Vyberalo sa tam mýto. Prievozy a brody cez jednotlivé ramená sa pravdepodobne v priebehu času menili podľa toho, ktoré z ramien Dunaja spojenie brehov umožňovalo. Jeden z prievozov bol v bývalej obci Prievoz (Oberufer, Förév), ktorá už zrástla s Bratislavou. Frekventované boli prievozy v Eberharde (teraz Malinovo) a v Gutore (teraz Hamuliakovo), ktorý sa spomína na začiatku 15. storočia. Most cez Malý Dunaj bol v terajšom Moste na Ostrove (Bruck an der Donau, Hidas).

Na pláne Žitného ostrova (Die Insul Schut) z druhej polovice 17. storočia sú vyznačené na úseku Dunaja medzi Viedňou a Ostrihomom len tri mosty: pod Bratislavským hradom, na severnom ramene v pevnosti „Gutta” (teraz Kollárovo) a na južnom ramene pri Komárne. Všetky tri mosty boli „loďkové”: mostovka spočívala na rade člnov. Taký most je nakreslený pod bratislavkým hradom na projekte inžiniera Priamiho z roku 1663. Nevie sa, či bol zriadený na mieste bývalého stredovekého brodu už prv, správa o jeho používaní je z roku 1686. Ešte v roku 1712 je most zakreslený na pláne Dunajských ostrovov a ramien.

Mosty, inštalované na plávajúcich člnoch, boli bežné aj iných európskych krajinách. V zimnom období na zamrznutej rieke sa nedali používať. Pred zamrznutím sa museli rozobrať, aby ich ľad člny nerozdrvil. Problém býval aj v čase povodní. Až do 19. storočia sa dalo plaviť len dole vodou. Most na člnoch doprave po vode bránil. Plte a člny mohli plávať len na tých ramenách Dunaja, kde nebol člnkový most. Situáciu plávajúcim nákladom čiastočne uľahčilo v 18. storočí odstránenie mostov na člnoch, a ich nahradenie na jednom bode upevnenými kompami, ktoré dostali meno „lietajúci most” (fliegende Brücke, repülö híd). Lietajúci most na úseku Dunaja pri dnešnej Bratislave, je známy z rytín od prvej polovice až do konca 18. storočia.

V 19. storočí sa vrátili v Prešporku k osvedčenému modelu mostu ležiaceho na člnkoch. Postavili ho však na inom mieste, oproti vchodu do historického jadra mesta, kde prv stávala (do 1778) Rybárska brána. Most mal strednú časť upravenú tak, že sa dala po prúde vysunúť, aby mohli preplávať plavidlá. Potom sa vysunutá časť vrátila na svoje miesto. Znamenalo to však zdržanie pre peších, vozy a jazdcov, ktorí museli čakať na brehu, kým bude most zasa pojazdný. Postavenie pevných železných mostov na kamenných a betonových pilieroch (Most Františka Jozefa v Prešporku 1890, Most Márie Valérie pri Ostrihome 1895, most v Komárne 1892) bolo motivované najmä potrebou rýchleho cestného a železničného spojenia území na oboch brehoch Dunaja, predovšetkým potrebou rýchleho spojenia s hlavným mestom kráľovstva Budapešťou.



Štefan Holčík
SNM – Archeologické múzeum, Bratislava

TÉMY

  1. Ryžovanie zlata
  2. Prvé vojenské mapovanie
  3. Od Čierneho lesa po Čierne more
  4. Modrá stuha Európy — Dunaj
  5. Ostrihomský vodný stroj
  6. Rybárstvo
  7. Mosty cez Dunaj
  8. Rukopisné mapy Marsigliho
  9. Mapovanie Dunaja
  10. Vojak a kapitán na Dunaji
  11. Fotoateliér
  12. Povodne z „podhľadu”
  13. Bratislava Anno
  14. Kálmán Szőllőssy
  15. Ernő Vadas